Výrub lesov 13. marca 2017, Pridal: Ondrej Sklenár

Nepochybujem, že ťažba prebieha podľa zákona. Celkom výstižne je táto situácia popísaná v blogu http://gruberfrantisek.blog.pravda.sk/2016/11/05/raj-na-zemi/ v kapitole 6. Citujem: Kapitola 6 Megapodvod Určite ste už počuli o takzvanej „zelenej energii“, ktorá sa vyrába spalovním drevnej štiepky. Táto drevná štiepka musí podľa zákona patriť do najnižšej kvalitatívnej triedy číslo VI., a musí spĺňať kritériá pre palivové drevo, ako sú napríklad odrezky, piliny, drevný odpad z priemyslu alebo rýchlorastúce energetické porasty. Dokonca je označovaný vraj ako „obnoviteľný zdroj“ energie. Naši „ekologicky“ mysliaci poslanci schválili zákon, ktorý hovorí, že ak je v sieti prebytok energie, tá z biomasových zariadení je odoberaná prednostne, a firmám je poskytovaná finančná dotácia za to, že vyrábajú z obnoviteľných zdrojov v rozsahu, ktorá pokrýva firmám prakticky všetky náklady na nákup „drevnej štiepky“. Zmluvy so štátom na 15 rokov sú už len čerešničkou na torte. Takže odrazu sa zo „zelenej energie“ stal s prispením vlády celkom zaujímavý biznis. Uvediem to na príklade, ktorý bol čiastočne medializovaný prostredníctvom internetu, a dostal od organizácie VLK výstižný názov BIOMASAKER. V roku 2010 sa pri otvorení elektrárne na biomasu BIOENERGY Bardejov s. r. o. slávnostne prestrihávala páska aj za účasti ministra životného prostredia Petra Žigu. Na Slovensku môže dokonca byť hlava a najväčší „ochranár“ minister životného prostredia bývalým obchodníkom s drevom. Táto firma uvádza, že ročne spáli cca 100 000 m3 dreva. Ročné náklady na nákup dreva, ktoré je jedinou vstupnou surovinou, sú pri dnešných trhových cenách na úrovni 4,8 – 5 mil. eur. Firma získava od štátu každoročne podporu vo výške okolo 5 mil. eur. Takže dá sa povedať, že všetko drevo majú zadarmo ako darček od štátu. Odrazu prišiel obrovský hlad po drevnej štiepke, alebo lepšie povedané, po štedrých štátnych dotáciach, a začalo sa ťažiť úplne všade. Ťažiť sa začalo na miestach, ktoré si doteraz nikto nevšímal, zarastajúce lúky, porasty na brehoch potokov a riek, vetrolamy, aleje, remízky. Ale tieto spoločnosti si povedali, keďže máme toto drevo prakticky zadarmo, tak si môžeme dovoliť nakúpiť a spáliť i kvalitnejšie drevo. A krásne stromy v našich lesoch končia ako drevná štiepka, ktorá sa spáli. Štátne dotácie sú príčinou toho, že dnes sa takýmto spoločnostiam oplatí ťažiť legálne aj nelegálne v chránených územiach a národných parkoch a spaľovať aj kvalitné drevo. Dokonca Úrad regulácie sieťových odvetví, skratka ÚRSO, na podnet zistil, že počas kontroly bolo v areáli BIOENERGY Bardejov 84 % dreva vyššej kvality a len 16 % dreva spĺňalo kvalitu triedy VI, ktorú môžu spaľovať. Výsmechom bol trest, ktorý dostali, a to pokutu 15 000 eur, pričom podľa dostupných informácií nezdanený zisk sa môže pohybovať okolo 9 miliónov eur. Tiež z toho vyplýva, že 84 % dreva nemalo byť dotované štátom, pretože sa tam nachádzalo mimo zákon, a mali by vrátiť financie, ktoré naň dostali. Pravdaže, nestalo sa tak. Prí ďalšom podnete, aby prešetrili túto firmu, pretože bolo oprávnené podozrenie, že sa naďalej spaluje kvalitné drevo, ÚRSO záhadne o pár mesiacov touto právomocou nedisponoval, a následne odstúpil podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, skratka SOI. Táto inšpekcia vraj zistila, že „Spoločnosť BIOENERGY BARDEJOV s.r.o. nevlastní drevnú hmotu za účelom výroby energetickej biomasy.“ Ak je to pravda a štát vypláca každoročne okolo 5 milionov eur spoločnosti na nákup drevnej hmoty, ktorá sa tam podľa zistení SOI nenachádza, tak tým padom logicky ide o tunelovanie štátneho rozpočtu, ktoré tieto kontrolné úrady kryjú. Máme tu teda takú špekuláciu pár mocných, zákonodarcov a samosprávnych politikov v prospech niektorých vyvolených investorov, aby sa na drancovaní našich lesoch slušne nahrabali. Spaľovanie drevnej biomasy sa v posledných rokoch stalo celoeurópskym problémom s priamymi dopadmi na lesy po celom svete. Kým na Slovensku zatiaľ väčšina spaľovaného dreva pochádza z našich lesov, v rámci EÚ je dosah celosvetový. Francúzske a Britské spaľovne dovážajú drevo z USA, Kanady a južnej Ameriky. Výdatným zdrojom sú aj ruské lesy. Takmer polovica dreva vyťaženého v Európskej únii je v súčasnosti využívaná na výrobu energie, čo tvorí 60 % z produkcie „obnoviteľných“ zdrojov energie. Táto energia však tvorí iba 5 % energetických potrieb EÚ. Toto drancovanie lesov majú na svedomí štedré dotácie z Európskej únie a z jej členských štátov. Túto „zelenú energiu“ podporuje a propaguje EÚ za zámienkou, aby znížili produkciu skleníkových plynov. Takže aby sme to zhrnuli, veselo sa rúbu stromy po celom svete kvôli tomu, aby sa spálili, a to všetko s podporou našich „ekologicky“ mysliacich politikov, ktorí vraj myslia na blaho všetkých ľudí a celej našej planéty Zem. Stromy sa stali na Slovensku neskutočným biznisom. Ťaží sa absolútne všade. Keď máte nato dostatočný peňažný kapitál a kontakty na správnych miestach, tak si môžete kľudne vyťažiť les i v národnom parku, alebo v nejakom území s najvyššou ochranou. Pravdaže, dokonca i v rámci zákona ! Čo by predsa naši zákonodarcovia neurobili pre „dobro“ slovenského ľudu. Ako mi povedal jeden ochranár národného parku na Slovensku, to, čo sa deje na Slovensku s „ochranou lesov“ je totálna fraška. Je to výsmech zdravého rozumu. Politici niežeby chránili naše prekrásne lesy a životné prostredie, ale tí zapredanci pre prachy spravia také zákony, ktoré toto šialenstvo drancovania prírody ešte podporujú. Legálnych spôsobov, akými nám zničia lesy, spravili už dosť, a keď sa náhodou taký nenájde, tak sa to spraví inou cestou. Na inšpektorátoch životného prostredia a ostatných kotrolných úradoch, ktoré majú chrániť prírodu, sú len vo väčšine prípadov taktiež dosadení zapredanci, ktorím, ak sa povie, že nemajú nejaký prípad riešiť, tak to aj spravia. Načo nám budú lesy, však je to len surovina – drevo ktoré predsa môžeme speňažiť. Lenže akosi zabúdame, že dýchame vzduch (kyslík), ktorý tieto stromy vytvárajú. Vďaka nim nemáme vytopené domovy, keď príde dážď, pretože stromy a lesná pôda zadržiavajú vodu. Vďaka nim neprežívame tak drastické suchá a máme v studniach ešte nejakú kvalitnú vodu, ktorú potrebujeme na prežitie. Vďaka nim nedochádza k lokálnym klimatickým javom, ako sú prívalové zrážky, silný vietor, atypické zmeny teploty ovzdušia… Toho, za čo im ešte môžeme byť vďační, je mnoho. Stručne povedané, my prírode vďačíme za to najcenejšie, čo máme, a to je náš život ! Lenže my sme jej tak vďační, že ju ideme zničiť. Človek je ale súčasťou prírody a tým pádom ničí i seba, a takýmto spôsobom si ľudstvo kope vlastný hrob. Príroda sa bez ľudí zaobíde, ale ľudia bez prírody nie.