V predrevolučnom období udržiaval štát pomerne nízke ceny potravín prostredníctvom ich dotovania cez mínusové dane. „Podľa historických údajov len slovenská mlynsko-pekárska výroba každoročne čerpala zo štátnej pokladnice okolo jednej miliardy Kčs. Tento umelo udržiavaný stav však spôsoboval to, že podniky len veľmi ťažko investovali, modernizovali či zvyšovali mzdy. To všetko zaťažovalo štátny rozpočet a preto boli pekárne tlačené do lepšieho využívania výrobných kapacít,“ hovorí Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Slováci ako prví začali testovať mrazenie pečiva
„Čerstvosť výrobkov v tom období nebola prvoradá, tou bola skôr kvantita a všeobecná dostupnosť. Stav pekární bol v tých obdobiach žalostný a toto zlé nastavenie, spojené s príliš nízkymi cenami pekárskych výrobkov, pretrváva dodnes. A to aj napriek tomu, že sme mali ako krajina dobre našliapnuté byť vzorom pre Európu,“ pripomína Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
V polovici 50-tych rokov minulého storočia sa slovenské pekárenstvo preslávilo najmodernejšou pekárňou s chlebostrojom v Európe. Fungovala v Bratislave, mala tri výrobné linky s kapacitou 2 400 kilogramov chleba za hodinu, no obsluhovali ju len piati ľudia. Túto pekáreň chodili pravidelne obdivovať pekárenské i vládne špičky z celého sveta. „Smutným faktom je, že úroveň technologického vybavenia pekární od toho momentu vo väčšej miere nenapredovala,“ spomína Tatiana Lopúchová. Slovenské pekárenstvo však premrhalo aj ďalší moment.
Prudkým rozmachom predajní potravín vo väčších mestách začali pekárne už v 60-tych rokoch robiť pokusy so zmrazovaním pečiva, aby dokázali zásobiť predajne kedykoľvek bude treba. Pokusy boli úspešné, no nedotiahli sa do konca. Jedným z dôvodov boli práve vyššie náklady, ktoré by súviseli s výrobou a mrazením. Pekárenské výrobky mali štátom dotované ceny a rozšírenie mrazenia by výrazne zvýšilo požiadavky na dotácie. V tomto smere Slovensko predbehli exportne orientované krajiny Európy, ktoré si časom vybudovali technológie na zmrazovanie pečiva a začali ho k nám dovážať.
Paradoxne, práve tieto krajiny v minulosti výrobu nedotovali, no dotujú ju dnes. Na Slovensku dotácie revolúciou skončili.
Ceny dnes nediktuje štát, ale reťazce
Negatívnym dedičstvom z minulosti je trend dojmu lacných základných potravín a pretrváva na Slovensku dodnes. Po revolúcii vzniklo na Slovensku veľa pekární rôznej veľkosti, niektoré prešli privatizáciou. Úvodné obdobie od revolúcie sa dá považovať za úspešné pre viaceré pekárenské firmy, otvorenie trhu a vstup Slovenska do Európskej únie opäť začal smer otáčať opačným smerom.
„Dnes však nediktuje ceny štát, ale najmä zahraničné obchodné reťazce, ktoré si vybudovali silné a dominantné postavenie na trhu. Zlým rozhodnutím zo strany pekárenských firiem bolo, že dlhé roky boli v snahe zachrániť si odbyt ochotné akceptovať predaj za enormne nízke ceny, ktoré nedosahovali ani výrobné náklady,“ uzatvorila Tatiana Lopúchová zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov s tým, že pekári budú bojovať za to, aby sa podmienky na trhu zmenili a zrovnoprávnili. „Slovenskí pekári si v súčasnosti uvedomujú svoje neľahké postavenie a aj preto spájajú svoje sily v boji proti nekalým obchodným praktikám, či v spoločnej propagácii pekárskeho remesla. A aj to je spoločným znakom súčasných pekárov s tými predrevolučnými pekármi – väčšia súdržnosť a spolupatričnosť.“
Zdroj: TS: Osud pekární predurčila doba socializmu, Marta Kováčová
Komentáre
Článok zatiaľ nikto nekomentoval. Buďte prvý!